Mapovanie potrieb v Dúbravke – Dotazník

 

 

 

 

V dnešnej dobe sa trávenie voľného času zmenilo, v porovnaní s inými rokmi. Čiastočne to môže súvisieť aj s pandémiou, ale aj s technickým pokrokom. Mládež má dnes na výber z množstva hier a aktivít a, prirodzene, sa venujú tomu, čo ich najviac zaujíma. Aby sme neustále inovovali naše aktivity a služby, chceme vedieť, čo ich najnovšie zaujíma. Z tohto dôvodu sme vymysleli aj dotazník o mapovaní potrieb detí a mládeže. Čo nám vyšlo?

Návrh bez názvu (6)

Na 1.jún sa tešia všetky deti. Medzinárodný deň detí sa oslavuje cez rozličné podujatia pre deti. Na deti by sme mali myslieť aj v iné dni v roku. Klišé hovorí, že deti sú naša budúcnosť. Budúcnosť však bude taká, aké budú naše deti, to je realita. A tu sa stretávajú naše očakávania, nás dospelých na jednej strane, a potreby a vízie detí a mladých na druhej strane.

Aké majú deti a mládež potreby?
Zväčša si na túto otázku odpovedáme sami , my dospelí. Myslíme si, že deti a mládež potrebujú vzdelanie, že potrebujú mať vyplnený voľný čas, potrebujú byť slušne vychovaní a podobne. My dospelí by sme sa mali naučiť počúvať (napokon, keď sa naučíme počúvať my dospelí, dá sa predpokladať, že to budú vedieť aj naše deti…). Preto sme sa rozhodli v ICHTYSe pravidelne načúvať potrebám detí a mladých. Robíme tak každú našu službu, ale my chceme vedieť viac. Tento rok sme spustili prvé veľké mapovanie potrieb, do ktorého sme sa snažili zapojiť všetky deti a mládež 2.stupňa základných škôl v Dúbravke. Odpovedí neprišlo toľko, koľko sme očakávali. Možno aj to je jeden z výstupov nášho mapovania potrieb, o ktorom je potrebné diskutovať. Do mapovania sa zapojilo 199 detí a mladých z piatich dúbravských škôl. V našom mapovaní potrieb sme sa zamerali na 2 základné témy: voľný čas, ohrozenia.

Čo sme zistili?
Zistili sme, že 75% detí zvolilo možnosť, že majú voľného času akurát. 25% však odpovedalo, že majú málo voľného času. Napriek tomu veľa detí uviedlo, že majú veľa povinností, ktoré im bránia lepšie využívať voľný čas. Zaujímavý bol pomer medzi pasívnym a aktívnym trávením voľného času. Ako pasívne sme brali také, kde deti a mládež sú skôr príjmateľmi a skôr sú doma, alebo sa nepohybujú (pozeranie televízie, hranie PC hier, čítanie a podobne). Aktívne bolo také, kedy deti a mládež idú von, pohybujú sa, sú v kolektíve. 47% označilo, že trávia čas skôr pasívne a 53% skôr aktívne. V budúcnosti by chceli tráviť deti a mládež čas viac aktívne, tu sa pomer upravil na 36:67. Väčšina detí a mladých tiež odpovedali, že vo svojom okolí majú všetko, čo potrebujú na trávenie voľného času (71%). Zvyšným chýbajú alternatívne športoviská (napr. skatepark) alebo ihriská primerané ich veku (preliezky, parkúr a podobne). Krúžky využíva 65% opýtaných detí. Len 9% odpovedalo, že o krúžky nemá záujem.
Zvyšné majú záujem, ale nenašli ten svoj. Pýtali sme sa aj na využívanie mobilných zariadení. Najviac používajú aplikáciu YouTube. Potom Tik-tok, nasleduje Instagram a potom Discord. Ostatné aplikácie používajú skôr okrajovo. Pri ohrozeniach sme sa pýtali, či sa stretli s nejakými drogami. Počty tých, ktorí uviedli, že sa s drogami stretli boli nízke. Otázka je, či tento stav odráža realitu. Ak áno, je to veľmi pozitívny fakt. Totiž veľa detí na túto otázku neodpovedalo. Najčastejšie deti z druhého stupňa ZŠ majú skúsenosť s fajčením tabaku a alkoholom (12 zo 199, resp. 18 zo 199 odpovedí) Zaujímavejšie je to so šikanou. Tú zažilo až 57 detí z 199 opýtaných. To je pomerne veľké číslo.

A čo sme nezistili a prečo?
Toto mapovanie potrieb bolo pilotné. Šlo o nakalibrovanie dotazníka a veľa chýb musíme opraviť. Cieľom mapovania potrieb je, aby sme získavali dáta pravidelne a tak videli trendy medzi deťmi a mládežou. To je aj prvá vec, ktorú sme nezistili. Nevieme totiž dáta porovnať. Bude zaujímavé sledovať, či stúpa záujem o krúžky a ktoré budú viac „trendy“ a ktoré nie. Dotazník nám vyplnilo len 199 detí z druhého stupňa v Dúbravských základných školách. To je menej ako štvrtina všetkých detí na druhom stupni. Natíska sa otázka, či v tomto mapovaní potrieb videli školy zmysel. Tu sa dostávame aj k ohrozeniam, kde nám veľa detí na otázku o drogách neodpovedalo. Mali deti taký priestor, aby mohli vyjadriť svoju odpoveď slobodne? Nevieme. A tieto dáta potrebujeme, aby sme vedeli reagovať na negatívne trendy. V súvislosti so šikanou by bolo dobré zistiť, či došlo k riešeniam, s ktorými by boli deti spokojné.

Čo chceme dosiahnuť?
Cieľom mapovania potrieb je, aby sme mali dobré dáta, ktoré by pomohli nám a ďalším organizáciám dobre nastaviť aktivity a služby pre deti a mládež. Chceme vedieť, čím deti a mládež žijú, aby sme vedeli včas nastaviť podpornú sieť, či prevenciu. Chceme, aby sa deti a mladí cítili vypočutí a mohli tak uplatňovať svoje schopnosti a zručnosti a postupne z nich rástli angažovaní dospeláci.

Comments are closed.