Poslanie

Naše poslanie sa odvíja v dvoch rovinách…

…ROVINA ODBORNOSTI a VNÍMANIE POTRIEB DETÍ A MLADÝCH ĽUDÍ

Nízkoprahové programy pre deti a mládež fungujú v mnohých slovenských mestách ako i v zahraničí. Výraznou mierou pomáhajú vykrývať čas detí a mladých ľudí, ktorí buď to na záujmové krúžky nemajú prostriedky alebo o ne nemajú záujem, alebo svoj voľný čas trávia rizikovým spôsobom.. Prevažne ide o deti a mládež, ktorí sú väčšinou na ulici, kde prichádzajú do styku s mnohými sociálnopatologickými javmi ako násilie, vandalstvo, drogy, promiskuita a pod.

V Devínskej Novej Vsi chýbala takáto alternatíva trávenia voľného času pre neorganizovanú mládež a práve preto sme sa rozhodli spustiť tieto služby pre všetkých mladých, ktorí by ju mohli potrebovať. Viacerí z nás (pracovníkov) bývali v Devínskej Novej Vsi a vnímali sme, že situácia mládeže potulujúcej sa po uliciach, fajčiacej po výklenkoch bytoviek, občas siahajúcej aj po návykových látkach ako marihuana a alkohol, nie je dobrá. Prevencia, poradenstvo, ponúkanie voľnočasových aktivít vonku, alebo v bezpečnom prostredí klubu sme považovali za veľmi potrebné.

…ROVINA POSTOJA, VIERY a SLUŽBY

Pred tým, ako bolo založené občianske združenie sa stretávala skupinka troch kamarátov, ktorým veľmi záležalo na osudoch detí a mládeže v Devínskej. Ako mladí kresťania sme sa cítili byť volaní do tejto služby, no nevedeli sme ako na to, keďže detí bolo neúrekom a starostí, problémov a trápení o to viac. Túto našu túžbu sme vložili do rozhovorov s Bohom, aby nám pomohol s realizáciou, keď už nám ten nápad do sŕdc dal. V tej dobe žiaden z nás nebol sociálnym pracovníkom, liečebným pedagógom, dokonca ani študentom v týchto odboroch. O pár mesiacov na to, sa na nás nakontaktoval ďalší mladý človek, vyštudovaný liečebný pedagóg, ktorý nám chcel povedať o možnostiach nízkoprahových programov. Po spoločnom stretnutí sme to vnímali ako odpoveď na našu otázku AKO?. Pustili sme sa do príprav a služby.

Na začiatku nášho pôsobenia sme sa rozhodli, že naša práca nebude evanjelizácia. Určite nie taká, akú ju mnohí z nás poznajú. Chceli sme svedčiť o Bohu našimi životmi, láskou a obetou, ktorú sme deťom dávali. Oni intuitívne vedeli, že sme veriaci, a tak, vždy keď chceli, mali možnosť sa opýtať či už na otázky viery v Boha alebo na náš život. Našu prácu a službu sme odovzdávali Bohu a podopierali ju modlitbou. Inak sme boli nízkoprahový klub ako každý iný, možno len s väčším dôrazom na výchovu, nakoľko tam postupne pribúdali liečební pedagógovia.

Veľmi významným príkladom pre našu prácu je sv. Don Bosco a jeho preventívny program. Kňaz Ján Bosco v minulosti zasvätil svoj život starostlivosti o chlapcov z ulíc Talianska, ktorí hladovali, veľmi ťažko pracovali, boli nútení kradnúť, aby prežili a v neposlednom rade zomierali pre ich ťažké životné podmienky. Bosco za nimi začal prichádzať, rozprávať sa s nimi, priniesol im jedlo, ponúkol im miesto, kde sa mohli cítiť deťmi, v bezpečí, šťastne. Vychovával ich k poctivej práci a k radostnému aktívnemu životu. Jeho preventívny systém je založený na rozvíjaní celej osoby mladého človeka, ako telo, tak i srdce, myseľ i ducha. Viac o preventívnom programe Don Bosca si môžete prečítať tu: http://www.saleziani.sk/index.php/vychovny-system/preventivny-system.